Wednesday, February 14, 2007

Valentín


Sviatok, ktorý mám aj nemám rád. Sviatok umelo vytvorený. Láska sa má podľa mňa prejavovať po celý rok nielen v jeden stanovený deň. Avšak na druhej strane je to veľmi pekné pozorovať ako sa mladí ľudia obdarúvajú kvietkami, srdiečkami alebo inými motívmi lásky. Tento príspevok by mal byť venovaný najmä mojej najväčšej a jedinej láske janke. Janka veľmi ťa milujem a navždy budem.

Sunday, February 11, 2007

Unavený

Sakra, včera som bol lepiť plagáty na Scorpions a som rozbitý ako lego. 450km. Nie nešiel som pešo ale aj tak to človeka zmorí.

Friday, February 9, 2007

Ráno


Ranné vstávanie je dosť otrava pokial sa budíte do dňa, ktorý zrejme nebude mať zmysel. Dnes som sa tak budil ja. Sestra zapálila svetlo v izbe, mňa ožiarilo, zahrešil som a vtedy sa to stalo. Otočil som sa, prdol a spal ďalej. Proste riadna nudááá. Potom keď odišla som si šiel spraviť raňajky. Dobrý mätový čajík s pečivkom na ktorom bolo maslo so šunkou. Prečo vravím bolo? No lebo som to predsa zožral. A potom som sa šiel poumývať a vycikať. Poznáte ten pocit keď ráno idete na wc a odchádzate odtial plný zážitkov, čo všetko sa vám vašim nemotorníkom podarilo ocikať. Potom (my slušnejší - ego) to za sebou poriadime a pokračuje normálny deň. Zuby, uši, tvár a hurá hotovo. A rozmýšlať čo idem sakra celý deň robiť. Hm. No a nad tým dumám už pár chvíľ

Thursday, February 8, 2007

Môj deň s picou

Tááákže včera som vám nič nenapísal no to neznamená že na vás nemyslím. Bol som v Bratislave na výlete. Tak bolo fajn, že sme si dali aj picu. Pica bola dobrá, nie moc suchá no proste taká aká má pica byť. Urobili ju tam fakt dobre a ja s kamarátom sme sa s ňou fakt popasovali, no nakoniec sme ju zvládli až tak že sme sa oblizovali ešte aj poobede. Niet nad dobre urobenú picu.

Večerný príspevok

No tak sa teda nudím popri posielaní plagátov do tlačiarne tak som sa rozhodol že vám ešte dnes niečo pekné napíšem. Tí ktorí nespia tak si to môžu prečítať. Tí ktorí spia tak vám prajem dobrú nôcku. Nechce sa mi dávať čiarky ale vás to nemá čo zaujímať keďže to je môj blog a vás do toho nič. Zajtra ráno idem do Bratislavy, kde to krajne neznášam. Prečo som dal čiarku ? Je to moja vec no nie? Je to môj blog a môžem si dávať kedy budem kceť. Prečo som nenapísal chcieť? No proste tak... Bol to taký pocit... Oki nejdem vám krkvať vaše krky. Pekne sa vybuvajte idem pomaly aj ja ;) Dobrú noc

Scorpions 16.6.2007 Bratislava, Incheba EXPO

Nemecká hardrocková legenda prvý krát zavíta aj na Slovensko! Kapela, ktorá sa na hudobnej scéne pohybuje viac ako 40 rokov rozozvučí Bratislavu svojimi neprekonateľnými baladami 16.júna tohto roku. Bude sa jednať o bezkonkurenčne jednu z najväčších koncertných akcií aké sa na Slovensku kedy udiali. Už v dobách socializmu boli SCORPIONS jednou z kapiel, ktoré boli známe vo východnom bloku okrem toho, že žali úspechy všade na svete. Ich skladba „Wind of Change“ z roku 1990 bola synonymom zmien v krajinách východného bloku. Po vydaní svojho nového albumu na jar absolvujú svetové turné, ktoré bude obsahovať len 30 koncertov. V rámci neho navštívi aj krajiny, kde ešte nehrala. Že to bude obrovský koncert nehovorí len fakt, že aká je to vynikajúca a známa kapela ale aj fakt, že keď sme chceli koncert usporiadať v nejakej športovej hale, tak nám to jednoducho veľkosť aparátu nedovoľovala.

Páni Klaus Meine a Rudolf Schenker, ktorí sú v skupine od začiatkov, ukážu, že sú vo forme, aj keď budúci rok oslávia šesťdesiatku. Už sa veľmi tešia na slovenské publikum, ktoré je podľa všetkých kapiel jedno z najlepších na svete.

"Bohovaná nuda"

No takže v prvom rade Vám musím povedať, že sa bohovsky nudím, to každý zbadá podľa toho, že som tu. Keby mi janulka neposlala registráciu tak by som doteraz žil v omyle a nude. Preboha čo by som bez takéhoto super blogu robil? No fakt si to neviem predstaviť.
Toto bude ako môj denníček. Raz za čas sem napíšem dáku chujovinku a dúfam, že sa na tom možno aj trochu pobavíte. Ak budete niekde vidieť chibu tak to určyťe nebude kvôli tomu, že neviem pravopis. Spôsobila to chybná poloha mojej končatiny na klávesnici, ktorú ovládam. Z gramatiky som mal vždy jednotky (tie kotúle mi fakt išli, len hrazdu som nemal rád). A mal som rád aj diktáty, kde som nikdy nemal viac chýb ako nula.
Som proste chalan, ktorý vie opravovať kadečo a viem aj majstrovať. Raz som takto sesternici vymaľovaľ biele ponožky hnedou polyakrylátovou farbou a mala ich presne také ako chcela mať. Len škoda, že som ich maľoval priamo na jej nohách, pretože keď si ich chcela dať dole tak sa jej to prilepilo o nohy. To len bola sranda. Na koniec dnešného príspevku napíšem už len:

KONIEC